Životné poslanie

Existuje taký názor, že každý z nás má svoju osobnú životnú cestu, životné poslanie, ktoré potrebuje byť naplnené aby človek dosiahol pocitu naplnenia a spokojnosti vo svojom živote. Je to naozaj tak?          

Vo svojej praxi sa často stretávam s tým že každí klient zažíva určitý druh volania. Akoby naše srdcia už dávno vedeli čo máme robiť. Veľkou pascou tejto doby je že životné poslanie jednotlivca je často kladené až na druhé až tretie miesto za potreby komunity, rodiny iných ľudí... Neplatí to síce na všetkých ľudí no je to pomerne častý jav. Zdrojom takéhoto správania je strach. Strach jednotlivca či to nie je omyl, alebo či jeho sen nie je prehnane ambiciózny, alebo či vďaka jeho naplneniu nebude trpieť niekto druhý nedostatkom pozornosti alebo lásky.

Z mojej skúsenosti z práce s klientami, ktorý kvôli svojmu sebapotlačeniu skončili na onkológii, alebo na antidepresívach musím povedať, že systém postavený na neslobode jednotlivca je sebadeštruktívny. Neslúži ani jednotlivcovi ani komunite dostatočne. Prečo? Lebo veľmi často je poháňaný strachom. Ako však rozvíjať svoje prirodzené dary a pritom sa „ postarať“ o všetko čo cítim že patrí k môjmu poslaniu ( deti, rodina atď?...)

Veľkou pomocou v živote človeka je schopnosť nasledovať svoje vnútorné vedenie. Niekedy nás takýto hlas vystavuje nečakaným výzvam a núti nás zachádzať za svoju bežnú komfortnú zónu, no je súčasne životabudičom a aktivátorom našej životnej sily a dôvery v život. Toto sú sily ktoré nám dávajú priestor stretať sa s ľuďmi, učiť sa jeden od druhého. Opustiť „negatíve“ formy správania ako je tvorba hradieb medzi nami a vonkajším svetom, katastrofických scenárov a odpája nás od pozície obete či rezignácie. Nič z toho viac nemusí ovládať náš život, pokiaľ si dovolíme pripustiť, že všetko čo poznáme a čo nás drží v zabehnutých koľajniciach takzvaného „ bezpečia“ je iba jedna z možností. Ako zistím že sa ma táto téma týka? Stačí sa naladiť sám na seba a uvedomiť si ako sa cítite sami so sebou? Zdá sa Vám že Váš život stráca farbu, alebo že ľudia okolo Vás sa majú lepšie ako Vy, či život im nespravodlivo namiešal nejaké lepšie karty? Alebo máte pocit, že Vy nemáte taký talent a takú charizmu ako ostatný, aby ste sa mohli presadiť ? Alebo že Vy to máte skrátka ťažšie a cesta je zarúbaná? Alebo sa Vám zdá, že od Vás okolie očakáva že budete robiť to čo robíte až do konca svojho života a basta! Nech už je to akokoľvek. AK ktorákoľvek  z týchto možností Vám je až príliš nepríjemne známa, je to len ilúzia živená strachom, ktorá Vás delí od toho kam Vás opakovane volá Vaše srdce.

Nech je to ako chce, nie je vždy ľahké urobiť zmenu. Myseľ veľmi rada ponúka bohatú sadu dôvodov, prečo tak neurobiť. A hoci sú mnohé tieto argumenty rozumné sú často hnané strachom, nie dôverou, či slobodou. Najväčším zdrojom aktivácie prirodzených procesov je načúvanie a pozorovanie toho čo už tak dôverne poznáte a o čom Vám ľudia vo vašom okolí hovoria. Vnímajte seba aj ich. Vaše pocity a ich pocity. Ľudia čo zažívajú vo svojom živote úspech a naplnenie sú v spojení sami so sebou. Tvrdenia okolia si preskúšajú a dovolia si pochybovať o tom či to čo ku nim prichádza ( hocijako dobre mienené) je skutočne to čím sa majú riadiť. Vážia si seba a Vážia si všetkých a všetko okolo seba. A už dávno vedia že najdlhšia cesta je tá na ktorú nikdy nenastúpim. Prúdiaca životná energia, otvorenosť voči životu a ochota pozerať na svet z rôznych uhlov pohľadu, nám dáva priestor žiť oveľa plnším a uspokojivejším životom, bez ohľadu na vonkajšie okolnosti. Dôležitou ingredienciou je práve rešpekt a nezaujaté pozorovanie. Každá aj na oko nepriaznivá situácia môže mať z iného uhla pohľadu pozitívne vyústenie, stačí sa odosobniť od nutkavých unáhlených záverov a sebahodnotení. Nie je podmienkou zvoliť rýchle alebo pomalé tempo každému sedí prirodzene niečo iné viac. Ide skôr o to cítiť živosť a spokojnosť a dovoliť si prekonávať počiatočné obavy a strach.

Ako však pretaviť počiatočné nápady do reálnej tvorby? Na to aby sme si ujasnili čo presne chceme môžeme použiť viacero nástrojov. Veľmi užitočnou pomôckou je koučing. Ten naplno využíva potenciál človeka, jeho prirodzený talent a rešpektuje hodnoty a priority. Vždy sa „cesta a cieľ“ tvoria z toho čo prirodzene vyviera z klienta. Fantastickou pomôckou na každodenné otázky, ako zorganizovať to či ono, aké zdroje, osoby, prostriedky nato potrebujem sú myšlienkové mapy. Sú modernou a veľmi účinnou pomôckou, pretože zapájajú obe naše mozgové hemisféry aj logickú aj tvorivú. Takže výsledné „riešenie“ je oveľa bohatšie. Preto ich so svojimi klientami veľmi často používam ako súčasť koučingu či terapie. Fantastickou pomôckou je bdelá prítomnosť. Tá poskytuje našej prirodzenej inteligencii najviac priestoru konať a tvoriť. K bdelej prítomnosti sa vieme dostať vďaka jednoduchému tréningu. Deti sa v tomto stave nachádzajú hoci kedy. My dospelí už často upadáme do príbehov a scenárov, ktoré však odzrkadľujú iba obmedzenú časť spektra možností, ktoré život prináša a tým nám výrazne zmenšujú možnosti, pocit bezpečia, slobody a dôvery. Trénovaním bdelej prítomnosti a sebauvedomenia sa medzi nami príbehmi, myšlienkami a emóciami prirodzene tvorí odstup. Ako takú bdelú prítomnosť trénovať? Je to jednoduché stačí si na 10 minút denne vydeliť čas, kedy odložíme všetko čo riešime stranou a prenesieme pozornosť sami do seba. Najlahšie sa to trénuje meditáciou -  zameraním pozornosti napríklad na dych. Pozorovaním vlastného dychu sa spájame s tým čo v nás beží prirodzene – samé od seba – náš dych a nenútené tvorivé bytie majú k sebe veľmi blízko... Pokiaľ si cvičenie doplníme o počítanie dychových cyklov, bude zamestnaná aj naša myseľ a telo bude rýchlejšie „opravovať“ všetky vnútorné systémy. Prečo by ste to mali robiť? Vďaka tomu sa nám zvýši imunita, zníži hladina stresu, zvýši naša pozornosť aj pri iných dôležitých aktivitách, harmonizuje sa hormonálny systém a narastá schopnosť zvládať vlastné a cudzie emócie. Okrem pravidelnej meditácie je veľmi užitočné trénovať návrat do prítomnosti a sebauvedomovanie aj počas dňa. Hocikedy keď máme aj len zopár sekúnd čas. ( cesta vo výťahu, čakanie na spoj, semafór atď...) môžeme si uvedomiť ako sa cítime na čo myslíme a len byť pozorovateľom ktorý si to uvedomuje. ( nesúdi situáciu ani naše pocity či myšlienky) Podstatné je uvedomiť si čo sa so mnou deje. Vtedy sa medzi mnou a situáciou robí prirodzený odstup. Efekt takýchto cvičení sa dostavuje ako efekt v posilňovni. Sebauvedomovannie silnie, zažívame spontánne prebudenia z príbehov a od niektorých aktivít dobrovoľne odchádzame. Lebo vieme aký je to rozdiel nechať sa drásať myšlienkami a emóciami, alebo situáciu iba pozorovať a nechať ju s rešpektom plynúť. Takže zhrňme si to. Jedným zo spôsobov, ako realizovať čo cítim že mám odovzdať tomuto svetu je napríklad : Načúvanie vnútorných signálov - inšpirácie ( dopriať si teda aj pár minúť denne byť sám so sebou) , spracovanie vlastných strachov  pomocou vytvorenia vlastnej cesty k cieľu a posiľnenie vnútornej inteligencie a imunity každodennou aspoň 10 minútovou meditáciou a sebauvedomovaním si počas dňa. Všetko toto sa robí krôčik za krôčikom a nie je to o nič zložitejšie ako napríklad umývanie zubov, šoférovanie alebo iná činnosť ktorú ste sa trénovaním naučili. Pokiaľ však i napriek tomu sa vynárajú veľké bloky, strachy atď, vždy môžete požiadať o pomoc skúseného terapeuta, alebo prísť na seminár medzi ľudí ktorý sa osobnému rastu venujú, uvoľniť vnútorných sabotérov a nabrať inšpiráciu aj od iných ľudí.