Cesta k radosti

Ľudské telo je dokonalé. Je vytvorené tak, aby sa samé regenerovalo. Je nepremokavé a veľa vydrží. Keď sa s ním dobre zaobchádza je schopné nabrať fantasticku kondíciu a súčasne je schopné sa uvoľniť natoľko že cíti a niekedy aj vidí jemné energie.

Na to aby sme s ním dokázali takto narábať. Potrebujeme nadviazať kontakt s vnútorným kompasom. Vnútornou múdrosťou. Na nadviazanie kontaktu s vnútorným vedením sa predovšetkým potrebujeme uvoľniť, aby sme si vycibrili vnímavosť voči signálom ktoré neustále prichádzajú. A tlakom na seba, sebapotláčaním sa kontakt s nimi stráca. Je to ako keď dlho tlačíte na niektoré miesto na tele. Nakoniec znecitlivie. Je to v podstate obranný mechanizmus ktorý Vás chráni no platí sa za neho necitlivosťou.

Ako však zvládať každodenný život keď sa človek otvorí a je citlivý? Keď to čo prichádza z okolia je často plné napätia, tvrdosti, tlaku, bezohľadnosti? Ako neskončiť zranená a vyčerpaná? Keď som ako otvorená nádoba, všetko smie dovnútra? Dostali sme nádherný transformačný vnútorný systém, ktorý môže všetko čo cez nás prechádza transformovať na lásku, svetlo a uvoľnenie... Fígeľ je v tom nebrať si veci osobne, neangažovať sa mysľou, počúvať srdcom a uvoľniť sa, pod všetkými nánosmy mentálnych procesov a myšlienok nájsť radosť a ľahkosť a lásku, ktoré tam neustále sú, či máte stiahnuté celé vnútro, alebo ste nahnevaná alebo inak rozladená, neustále vo vnútri nášho tela príští zdroj. Ten nie je závislí od našej vedomej mysle a pokiaľ sa na neho naladíme  a necháme túto čistú energiu prúdiť cez svoje telo. Všetko napätie stiahnutie bolesť boj sa v nej rozpustí a uzdraví...

Naše telo je prirodzene napojené na prírodu a celý vesmír. Naša myseľ je napojená na systémy presvedčení ľudstva, ktoré sú často veľmi oklieštené a utrhnuté od skutočnej podstaty života. Vedú k sebazneužívaniu, neláske, netolerancii, sebapotláčaniu a potláčaniu iných, zaslepenosti, nenásytnosti a nedôvere. Tieto všetky energie atakujú náš solár plexus vytvárajú strachy a odpájajú nás od nášho stredu.

Práve preto je nesmierne dôležité uvoľniť sa naladiť sa na prirodzenú radosť a vďačnosť za život a nechať všetky pocity, ktoré vznikajú na základe nášho premýšľania o životných okolnostiach, aby sa v tejto energii rozpustili. Doslova ich vyliečiť v láskyplnom objatí života v nás. Ako nato?

Existuje viacero brán k vedomému životu. A my sa k ním neustále približujeme. Ten stav je tu vždy keď pozabudneme o veciach premýšľať a úplne sa ponoríme do tvorivej činnosti. Ďalšiou sú nádherné otvárajúce zážitky ako krásna hudba, hlboký kultúrny zážitok, pobyt na príjemnom mieste v prírode s príjemnými ľuďmi, vyvážený šport, spánok, učenie sa novým veciam ktorých zdroj je v úcte k životu sú skrátka otvárajúce a prospešné atď. Partnerský vzťah, vedomé milovanie ale aj vedomá starostlivosť o svoje telo. Od umývania cez vedomé jedenie, cvičenie, a rozvíjanie darov ktoré v sebe nosíme...

Ak máme plán otvárať v sebe vedomú citlivosť ku sebe a ku tomu čo vnímame že nám robí dobre. Toto umenie je zatienené tým čo sa deje v našich mysliach a vytvára paralelné emocinálne nabité príbehy. Tieto nás veľmi vyčerpávajú a oslabujú. Často sa mi stáva, že keď sa klienti otvoria do zdroja a pustia všetky príbehy položia mi otázku? A to je všetko? Čo budem robiť teraz? Zábavné na tom je že keď sme vo vedomí v zdroji môžeme tvoriť čokoľvek, akurát bez trpkej príchute bolesti, nedostatku, obete, strachov, atď. Znie to až neuveriteľné, no tento stav je možný a je veľmi sýty a zaujímavý. Je to ako začať objavovať svet po novom. Stále sa objavia niake nové dvere ktoré skrývajú ďaľšie nečakané možnosti. Život je veľmi kreatívny a stále sa mení a vyvíja. Na nudu tu nie je žiaden priestor. Takže vôbec nie je nutné tvoriť alternatívne svety utrpenia a bolesti. Aj keď sme im v minulosti pod tlakom životných okolností a toho čo sme prežívali so svojimi blízkymi možno uverili. Každý deň, aj práve teraz sa môžeme rozhodnúť tento typ tvorby ukončiť a naučiť sa tvoriť inak. Je to iba zvyk, ktorého výsledkom je utrpenie. Keď postrehneme, že už toto žiť nemusíme, je tu príležitosť  trénovať sa v slobodnom prežívaní. V prežívaní, ktoré obsahuje našu múdrosť, náš súcit s vonkajším svetom a tiež  rešpekt k nášmu životu...